Makroregionálna stratégia Európskej únie

Makroregionálna stratégia Európskej únie (EÚ) je politickým rámcom, ktorý umožňuje krajinám nachádzajúcim sa v tom istom regióne spoločne riešiť a nájsť riešenia problémov alebo lepšie využiť potenciál, ktorý majú spoločne.

V súčasnosti boli prijaté štyri makroregionálne stratégie EÚ: stratégia EÚ pre región Baltského mora (2009), Dunajský región (2010), Jadranský a Jónský región (2014) a alpský región (2015). Často sa označujú ako makroregióny EÚ, zahŕňajú 27 krajín s viac ako 340 miliónmi ľudí.

(klik na obrázok pre zväčšenie)

Dunajský región

Iniciatíva vznikla v roku 2011. Združuje 14 štátov medzi ktoré patria tak štáty Európskej únie ako aj nečlenské krajiny. Deväť členských štátov EÚ – Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Nemecko, Slovensko, Slovinsko, Rumunsko – ďalej päť nečlenských, konkrétne Bosnu a Hercegovinu, Srbsko, Čiernu Horu. Kandidátmi na vstup sú Ukrajina a Moldavsko. V Dunajskom regióne žije zhruba 112 miliónov obyvateľov, teda pätina Európy. Projekt spája najbohatšie a najchudobnejšie krajiny. Členské štáty využívajú peniaze z fondov EÚ alebo predvstupnej pomoci. 

Výzvy k projektom – http://www.danube-region.eu/

 

(klik na obrázok pre zväčšenie)

Obchodný význam Dunaja a nadväzujúcu infraštruktúru si uvedomuje aj Čína. V oblasti Balkánu mohutne investuje do infraštruktúrnych stavieb, pričom väčšinou ide o pôžičky jednotlivým vládam. Ako príklad možno uviesť stavbu diaľnice spájajúcej čiernohorské pobrežie Jadranského mora s Belehradom, stavbu vysokorýchlostnej železnice medzi srbským hlavným mestom a maďarskou Budapešťou a iné projekty. Všetko smeruje k prepojeniu gréckeho prístavu Pireus, ktorý Čína kúpila, so západnou a severnou Európou.

 

(klik na obrázok pre zväčšenie)

Z hľadiska prepojenia dopravnej infraštruktúry každé euro investované v Dunajskom regióne spríjemnia cestu občanom, z ktorých státisíce vyrážajú predovšetkým v lete na dovolenky smerom Balkán. Teda do Chorvátka, Bulharska, alebo napríklad až do Grécka. No zároveň táto skutočnosť môže významne napomôcť samotnému biznisu.

Význam spolupráce deviatich únijných a piatich neúnijných krajín nie je ale dôležitý len kvôli uľahčeniu cesty ľudí na dovolenku. Týka sa aj využitie samotnej rieky. Objem tovaru prepravovaného po Dunaji sa pomaly vracia na predkrízovú úroveň. Ešte v roku 2007 sa vodnou cestou prepravilo vyše päťdesiat miliónov ton tovaru, ktoré sa následne mohlo dostať na trhy vo všetkých kútoch Európy.

Prepojenie juhu a severu, východu a západu Európy by mali ďalej umožniť dva ešte nedokončené projekty, ktorých uskutočnenie Peking podporuje. V Českej republike kanál Dunaj-Odra-Labe a ďalej prepojenie rieky Axios a Moravy a tým nadviazanie prepravy zo Stredozemného mora na Dunaj. Námorné trasy pre čínsky tovar by sa tak prepojili s národnými dopravnými tepnami. Tovar by prúdilo z Grécka až napríklad do Nemecka. Významnú úlohu môže hrať aj poloha Bratislavy ako hlavného mesta ležiaceho na oboch brehoch rieky Dunaj.

Snaha Pekingu otvoriť novú hodvábnu cestu nesie v sebe chvályhodnú a vítanú možnosť prostredníctvom medzinárodného obchodu docieliť zárobok tak pre Európu ako aj pre ázijskú mocnosť.

S výstavbou sietí infraštruktúry sú ale spojené nemalé výdavky, na ktoré jednotlivé krajiny často nemajú peniaze. Iniciatíva rozvoja makroregiónu Dunaja teda vzišla od samotných národných vlád, finančne ju zastrešuje Európska komisia. Je to hlavne pre tlmenie obáv z geopolitickej sily Číny.